Celostná terapia

celostná terapia

Celostný resp. holistický prístup pochádza z gréckeho slova: to holon = celok. Ako už názov napovedá, tento myšlienkový smer zdôrazňuje prioritu celku pred časťou a vznikol ako reakcia na redukcionizmus a analytické postupy empirických vied. Hlavný význam holizmu stručne vystihol Aristoteles v diele Metafyzika „Celok je viac než súhrn jeho častí.

Celostný prístup sa rozšíril najmä v biológii, v liečení a v oblasti propagácie zdravého životného štýlu. Základným princípom sa stal najmä u liečiteľov a zdravotných poradcov zaoberajúcich sa sa alternatívnou medicínou.

Riadi sa teóriou, že ak sa chce človek z choroby skutočne vyliečiť a zostať zdravý, musí pracovať na troch stupňoch ľudskej existencie, ktorými sú:

  • duša, čo je – v racionálnom vyjadrení – vedomie v jeho najhlbšej (esenciálnej) úrovni,
  • myseľ resp. psychika (myšlienky, pocity, emócie – teda ego v zmysle osobnosti), ktorá podmieňuje charakteristiky energoinformačného poľa človeka (niekedy nazývaného ako biopole alebo jemnohmotná úroveň) a zároveň prostredníctvom neho na fyzické telo neustále pôsobí, a
  • fyzické telo, na ktoré je človek veľmi často redukovaný v tzv. klasickej (akademickej) medicíne.

Celostná (holistická) terapia a klasická medicína sa navzájom nevylučujú, žiaľ z rôznych dôvodov je takýto druh spolupráce len sporadický a okrajový. Na podporu tohto názoru uvádzam výňatok z knihy MUDr. Teodora Rosinského, CSc. (Energoinformačný systém človeka v zdraví a v chorobe), ktorý je známy slovenský lekár-psychiater, filozof, polyglot a psychotronik, zakladateľ energoinformačnej medicíny a priekopník akupunktúry na Slovensku, s ktorého názorom sa plne stotožňujem:

„I keď je integračné prepojenie oboch medicínskych postojov možné a bolo by žiadúce v záujme trpiaceho človeka, nie je o to záujem, ba práve i u vzdelaných pracovníkov v medicíne badať snahu o zaznávanie všetkého, čo nevzniklo v západnej Európe a Amerike a aktívny nezáujem spoznať čokoľvek iné, čo prekračuje horizont medicíny podľa jeho ohraničenia v 19. storočí. Ako reakcia na tento stav sa v priebehu druhej polovice 19. storočia začali izolované pokusy jednotlivcov, ktorí sa zoznámili i s inými postojmi k človeku a chorobe, upozorňovať na nebezpečie straty kontaktu medzi lekárom a pacientom a varovať pred zavádzaním postupov, ktoré nie sú pre človeka tak šetriace ako prírodné postupy tradičných medicín. Tieto snahy sa v 20. storočí zosilnili a prerástli v koncepcie holistickej, alternatívnej, komplementárnej a iných medicínskych variant. Nedostatočné vymedzenie a rozštiepenosť skupiniek ich reprezentantov však viedli k zníženiu presvedčivosti o správnosti zvolených postupov. Reakciou na biomedicínsky redukcionistický prístup, ktorý prakticky opanoval celý medicínsky výskum a prenikol i do praktickej medicíny bolo iniciovanie biopsychosociálneho prístupu protagonistami najmä spomedzi psychiatrov. Logické odôvodnenie tohto prístupu (napr. G. L. Engelom) našlo odozvu medzi lekármi a takto nazvaný prístup k poňatiu zdravia a choroby i vzťahu medzi lekárom a pacientom sa proklamuje v súčasnej medicíne, ale viac proklamuje ako naozaj uskutočňuje. V našich podmienkach sa etablovali názory na potrebu zjednoteného súboru diagnostických a liečebných postupov, založených na využití prírodných a teda človekom len v minimálnom rozsahu modifikovaných prostriedkov a postupov bez zbytočného chemického a fyzikálneho zasahovania do organizmu. Preto sa vytvoril pojem a náplň naturálnej medicíny. Do jej rámca by mali patriť i tradične zakotvené postupy ako je napríklad akupunktúra, tradičná fytoterapia a dietoterapia, svojou informačnou nealopatickou podstatou charakterizovaná homeopatia, ale hlavne tie zložky, ktoré nie sú samostatne etablované ako práve spomenuté a to energoinformačná medicína,  morfoenergetická medicína a ďalšie.“ – koniec citátu.

Primárnym cieľom celostnej terapie je predchádzať ochoreniem aplikovaním poznatkov o optimalizovaní vplyvov životného štýlu a vzájomných interakcií so sociálnym prostredím na aktuálny stav psychickej pohody a fyzického zdravia.

Každý človek má schopnosť liečiť sám seba, pretože telo má schopnosť regenerácie. Celostná terapia pomáha tieto možnosti využívať poznaním samého seba, zmenou myslenia a postojov, zmenou stravy, doplnením živín a fyziologicky účinných látok na podporu samouzdravovacích systémov organizmu, pohybom či terapiami na ovládanie a znižovanie stresu.

Dôležité však je vedieť, že za prinavrátenie či udržanie zdravia, je zodpovedný každý človek sám, nie terapeut. Výsledok závisí od vloženého úsilia a schopnosti zmeniť svoj životný štýl spôsobom, ktorý podporuje naše „bytie“ celostným spôsobom: pokojom duše, radostnou mysľou a fyzickým zdravím.

Autor: Ing. Zoltán Németh