Čo je „osvietenie“

osvietenie

Základný kánon náboženského taoizmu začína tvrdením, že Tao, ktoré sa dá vyjadriť slovami, nie je „skutočné“ či „večné“ Tao. Majstri a autori kníh o taoizme môžu ukázať záujemcovi cestu, ale každý človek si musí nájsť svoje vlastné Tao sám. Čínske Tao je len iným pomenovaním cesty k „osvieteniu“, či „prebudeniu“ (k spirituálnej sebarealizácii), či – jednoduchšie povedané – k zmenenému stavu vedomia, v ktorom človek spoznáva svoje pravé a skutočné „JA“.

Vysvetlení, opisov a  priblížení, čo je „osvietenie“,  je množstvo. Niektoré majú väčšiu vypovedajúcu hodnotu pre jedného, iné pre druhého z nás. Všetky sú však len poukázaním na „niečo“, čomu nemusíme veriť, veď každého slobodnou voľbou je tento stav Vedomia zažiť, alebo sa mu všemožne vyhýbať. Jedno nádherné priblíženie cesty, ktorá vedie k nájdeniu „samého seba“ v tom najhlbšom význame slova, vám teraz predkladám v citácii z knihy „Diamant v tvojom vrecku“ od americkej spirituálnej učiteľky Gangaji (rodným menom Merle A. Roberson):

Gangaji„Nech si myslíte o sebe čokoľvek, skromného alebo nadneseného, nie je to to, kto ste. Je to iba myšlienka. Pravda o tom kto ste sa nedá myslieť, pretože ona je zdrojom všetkých myšlienok.  Pravda o tom kto ste nemôže byť pomenovaná alebo definovaná. Slová ako duša, svetlo, Boh, pravda, ja, vedomie, univerzálna inteligencia, alebo božstvo, síce sú schopné pripomenúť univerzálne pravdy, ale aj tak sú veľmi neadekvátnym popisom úžasnej veľkosti vášho pravého Ja.

Akokoľvek sa definujete: ako dieťa, dospievajúci, matka, otec, postaršia osoba, zdravá osoba, chorá osoba, niekto kto trpí alebo ako osvietený človek – vždy je až za všetkým týmto pravda o vás. Nie je to nič vzdialené od vás. Je tak blízko, že nedokážete uveriť, že ste to vy. Pravda o tom kto ste je nedotknutá akýmkoľvek konceptom: ignorantským alebo osvieteným, myšlienkou vlastnej bezcennosti alebo nadradenosti. Pravda o Vás je týmto úplne nedotknutá.

Vždy sme boli slobodní a to čo bráni tomu si túto slobodu uvedomiť je to, že sa identifikujete s nejakou myšlienkou o tom kto ste. Táto myšlienka Vám pravdu o tom kto ste nemôže zobrať, pretože tým už ste. Ona Vás len oddeľuje od uvedomenia toho kto ste. Vyzývam Vás aby ste svoju pozornosť ponorili do toho čo vo vás vždy bolo, otvorene čakajúceho na vlastné sebauvedomenie.

Kto v skutočnosti ste? Ste nejakým obrazom vo vašej mysli? Ste nejaký pocit vo vašom tele? Ste nejaká emócia ktorá  prebieha vašou mysľou a telom? Ste niečo čo o vás niekto povedal alebo ste to čo sa vo Vás vzpiera proti tomu čo o Vás niekto povedal? Toto sú príklady mnohých a mnohých mylných seba stotožnení. Všetky tieto identifikácie prichádzajú a odchádzajú, zrodia sa a zanikajú. Pravda o tom kto ste neprichádza a neodchádza. Bola tu pred narodením, v priebehu života a po smrti. Objaviť túto pravdu nie je iba možné, je to vaše prirodzené právo. Každá myšlienka, že tento objav nie je nič pre vás, že teraz nie je pravý čas, že jej nie ste hodní, že nie ste pripravení, že už predsa viete kto ste, sú len triky Vašej mysle. Je načase preskúmať obsah myšlienky: „Ja“ a preskúmať jej pravosť. Pri  tomto sebaspytovaní dozreje vo vás presvedčenie, že sa konečne musíte spoznať.

Najdôležitejšia otázka, ktorú si kedy môžete položiť je: Kto som ja? Táto otázka Vás nepriamo sprevádza celým životom. Každá aktivita, či už samostatná alebo kolektívna, je poháňaná hľadaním sebapoznania. Väčšinou hľadáte pozitívnu odpoveď na túto otázku a vyhýbate sa negatívnej odpovedi. Akonáhle sa táto otázka stane priamejšou, naliehavosť a sila tejto otázky usmerní hľadanie pravdivej odpovede, ktorá je naplnená nikdy nekončiacou živou a hlbokou intuíciou. Striedavo sa Vám to bude dariť a nedariť, ale po nejakom čase – skôr či nekôr – si uvedomíte, že nič z toho, kým ste – nech to už pomenujete akokoľvek – nie je uspokojivé. Pokiaľ sa tá otázka nezodpovie pravdivou odpoveďou, nie iba formálnou odpoveďou, vaša túžba po poznaní odpovede zostane nenaplnená.

Pretože ani to za čo Vás majú ostatní – v dobrom alebo zlom – ani to za čo sa máte sami, žiadne zaradenie, Vám neprinesie trvalú istotu. Okamžik rozpoznania, že žiadna odpoveď nie je uspokojivá – je zásadný. Často sa o ňom hovorí ako o bode duchovného dozretia, okamžik duchovnej dospelosti. Od tohto bodu môžete vedome pátrať, kto v skutočnosti ste. Vo svojej sile a jednoduchosti otázka „Kto som ja?“, vrhne myseľ nazad ku zdroju osobnej identifikácie, k základnému predpokladu: „Som niekto“. Skôr než automaticky prijmete tento predpoklad ako pravdu, skúste pátrať do väčšej hĺbky. Ľahko zistíte, že východisková myšlienka „Som niekto“, vedie k všetkým možným stratégiám: ako byť niekto lepší, niekto viac zabezpečený, niekto viac spokojný, viac v pohodlí, viac úspešný. Ale ak sa táto základná myšlienka spochybní, myseľ sa stretáva s „Ja“ ktorému o takéto veci nejde. Hovorí sa tomu pátranie po sebe samom.

Najzákladnejšia otázka „Kto som ja?“ je tá najviac prehliadaná. Trávime väčšinu času tým, že seba alebo iných uisťujeme, že sme niekto dôležitý, niekto nedôležitý, niekto veľký, niekto malý, niekto mladý, niekto starý, nikdy však nespochybníme základný predpoklad: „Kto naozaj som?“ v  skutočnosti. Ako viete: Toto je kto ste? Je to pravda? Naozaj?

Keď obrátite pozornosť na otázku: „Kto som ja?“, možno zahliadnete entitu, ktorá má vašu tvár a telo. Ale kto si je vedomý tejto entity?  Ste tento objekt, alebo ste samotným vedomím tohto  objektu? Pozorovaný objekt prichádza a odchádza. Rodič, dieťa, milovaný, nemilovaný, osvietený, víťaz, porazený. Všetky tieto stotožnenia prichádzajú a odchádzajú. Ale ich uvedomenie je tu stále prítomné. Vaše chybné stotožnenie sa s nejakým predmetom pozornosti vedie k extrémnemu potešeniu alebo k extrémnej bolesti a k nekonečnému kruhu utrpenia. Ak ste ochotní zastaviť svoje chybné stotožňovanie sa a priamo a plne odhaliť, že ste samotným vedomím a nie týmito prechodnými objektami seba stotožnenia, pátranie po „Ja“ v mysli skončí.

Keď sa otázka „KTO?“ pozoruje nevinne čisto, po celú cestu k jej zdroju, prichádza veľké prekvapujúce zistenie: Nikto taký tu vôbec nie je! Je tu iba nepopísateľné, neohraničené poznávanie seba samého ako neoddeliteľného od všetkého ďaľšieho. Ste slobodní. Ste celí. Ste nekoneční. Nie je pre vás žiadne dno, žiadna hranica. Každá myšlienka o vás sa objaví vo vás a zasa zmizne vo vás. Vy ste pozornosť a pozornosť je vedomie. Nech teraz zomrú všetky stotožnenia, nechajte ich tak a sledujte čo zostane. Uvidíte čo sa nezrodilo a čo nikdy nezomrie. Zažite úľavu z oslobodenia od bremena sebadefinovania. Zažite radosť, ktorá je tu. Odpočívajte v nekonečnom mieri vašej pravej prirodzenosti, v stave predchádzajúcom akejkoľvek sebadefinujúcej myšlienke  „ja som …“

 Autor: Ing. Zoltán Németh