Dôvod, prečo je rastlinná strava protizápalová

Ak máte nejaké chronické alebo autoimunitné ochorenie, možno vám povedal váš lekár alebo výživový poradca, prípadne ste sa dočítali v nejakej knihe, že príčinou vášho ochorenia je zápal. V mieste (orgáne, tkanive), ktoré je postihnuté autoimunitnou poruchou vznikajú zápalové procesy, odumieranie buniek, bolesti a pod. Konvenčná medicína uvádza, že príčiny vzniku autoimunitných ochorení nie sú presne známe. Liečbou autoimunitných chorôb je podávanie nesteroidných protizápalových liečiv, kortikosteroidov a iných imunosupresív. Dlhodobé užívanie týchto liekov má mnohé vedľajšie nežiaduce účinky. Tieto lieky ale najmä potláčajú imunitu a potláčanie imunitných reakcií tela nerieši príčinu.

Tvrdenie, že „telo útočí samo na seba“, je chybné. Telo nikdy neútočí samo na seba. Vždy pracuje pre nás. Nie je sebadeštruktívne. Nevyhľadáva zdravé krvinky, aby im ublížilo a zabilo ich. Robí pravý opak. Organizmus človeka je príliš múdry na to, aby napadol sám seba. Keď v tele vznikne zápal, telo sa týmto spôsobom bráni. Zápal je teda prirodzená obranná reakcia organizmu. Keď ste napríklad chorí – bolí  vás hrdlo a máte ho zapálené alebo máte horúčku – zápalom vaše telo spáli vírusy alebo baktérie. Keď máte chronické alebo autoimunitné ochorenie, je pravda, že máte v tele zápal, avšak ten nie je príčina. Keď si telo dlhodobo nevie poradiť s určitými patogénmi (baktérie, vírusy, prípadne parazity), vznikne dlhodobý zápal. Vo väčšine prípadov sú v tele prítomné tzv. pomalé víry (napr. Epstein-Barr vírus, cytomegalovírus, varicella-zoster alebo iné herpes víry).

V súčasnosti je populárna vegánska strava alebo raw food. Počúvame o smoothies, za studena lisovaných šťavách a šalátoch. Vieme, že existujú protizápalové potraviny ako napríklad kurkuma, zázvor alebo cesnak. Som presvedčená, že neexistuje jeden jediný správny spôsob stravovania a tiež, že stravovanie nie je jediným a najdôležitejším faktorom, ktorý  ovplyvňuje naše zdravie. Avšak už babky bylinkárky v dávnej minulosti dokázali pri rôznych neduhoch šikovne využiť silu prírody. A rôzne „babské recepty“, ale aj populárne „zelené potraviny“ sú určite prospešnejšou a menej škodlivou pomocou ako lieky. Veď už grécky lekár Hippokrates, na ktorého súbor etických pravidiel dodnes prisahajú všetci lekári, hlásal: „Dovoľ strave byť tvojím liekom.“

Najpredávanejšia autorka a expertka na surovú stravu Victoria Boutenko, neúnavná výskumníčka a bojovníčka za prírodnú výživu vo svojej knihe Zelená pre život hovorí: „Všetky potraviny, ktoré poznáme, dokonca všetky fosílne palivá, pochádzajú z energie slnka. Nahromadili a uskladnili v sebe slnečnú energiu. Rastliny dokážu energiu slnečných lúčov absorbovať a pomocou fotosyntézy premeniť na zelenú hmotu, buničinu a uhľovodíky. Až zázračnú funkciu pri tom plní chlorofyl. My bohužiaľ (zatiaľ), na rozdiel od rastlín, nie sme schopní premeniť slnečnú energiu priamo na fyzickú energiu, ani si z nej vytvoriť hmotu nášho tela alebo z nej žiť. Preto sme odkázaní na prijímanie energie z rastlín.“

Citujem z knihy Liečivá sila potravín od Anthonyho Williama: „Ak ste už niekedy prežili zimu na studenom, tmavom mieste alebo ste pracovali v miestnosti bez okien celý deň, viete, čo je to nedostatok svetla… Ako tieto rastliny a stromy rastú, prijímajú slnečné svetlo, zbierajú ho, zhromažďujú, a keď my vstrebávame ich korene, výhonky, listy a ovocie, dostáva sa aj do nás. Zatiaľ čo je pre úrodu v dôsledku temnejšej oblohy a iných aspektov meniacej sa klímy čoraz ťažšie vyrásť do svojho plného potenciálu, ovocie, zelenina, bylinky a koreniny a divo rastúce plody, ktorým sa to podarí, sú silné. Sú to bojovníci. Sú pripravené vydržať.“

Neznamená to, že sa naša strava musí skladať iba z rastlinných potravín alebo že iné jedlá ako ovocie, zelenina, bylinky a koreniny, sú zlé. Znamená to len, že potrebujeme obmedziť spracúvané potraviny a na ich miesto zaradiť čo najväčšie množstvo čerstvých, výživných a na vodu bohatých rastlinných potravín – tzv. živých potravín, pretože rastlinná strava keďže rastie zo zeme, na slnku, pod oblohou (vo väčšine prípadov) a prestojí pri svojom raste rôzne prírodné živly, je úzko prepojená so silou prírody. Okrem toho, že obsahuje základné živiny, ktoré potrebujeme pre naše fungovanie, má v sebe aj energetickú hodnotu – minerály, stopové prvky, enzýmy, koenzýmy, omega mastné kyseliny, fytochemikálie – antokyán, lykopén, chlorofyl, luteín, resveratrol, flavonoidy.

Ešte pred pár rokmi sme nevedeli, že fytochemikálie vôbec existujú a dnes patria k najväčšej nádeji vedcov. Dnes ich poznáme stovky a stále objavujeme nové. Mnohé biomedicínske vedy, skúmajúce možnosti liečby a prevencie ochorení, spájajú s využitím fytochemikálií veľké nádeje. Čo dokážu fytochemikálie? Jedným z najvýznamnejších účinkov fytochemikálií je antioxidačná ochrana proti pôsobeniu voľných radikálov (voľné radikály sú  atómy alebo skupiny atómov – molekuly, ktoré majú aspoň jeden nespárený elektrón – tento nespárený elektrón spustí „elektrónovú búrku”, ktorá mení vlastnosti postihnutých atómov a molekúl, čo v konečnom dôsledku znamená poškodenie buniek a orgánov). Oxidačný stres môže poškodiť cievnu výstelku (endotel), bunky pečene, pankreasu, tkanivo kĺbov, a dokonca genetický materiál v jadre buniek. Toto poškodenie sa pokladá za závažný faktor, ktorý spúšťa procesy vedúce k ochoreniam ako je ateroskleróza, cirhóza pečene, cukrovka, reumatoidná artritída, rakovina a pod. Do víru elektrónovej smršte vstupujú mnohé fytochemikálie ako ochrancovia našich vlastných atómov a molekúl. Účinne a obetavo bránia cievy, pečeň, pankreas, kĺby, genetický kód, krv…

Fytochemikálie sa nachadzajú iba v rastlinných potravinách. Nenájdete ich v mäse, vajíčkach ani v mliečnych výrobkoch. Avšak každý kúsok ovocia, zeleniny, bylinky alebo koreniny obsahuje tisíce týchto látok, ktoré chránia naše bunky pred nádorovým procesom, podporujú imunitný systém, tvoria ochranný štít našich génov a dokážu pomáhať likvidovať patogény (vírusy, baktérie, parazity). Tieto látky nie sú a nebudú vo svojej prírodnej komplexnosti ani súčasťou žiadneho syntetického multivitamínového prípravku a nikdy sa pravdepodobne ani nedostanú do denných odporúčaných dávok. Ich potreba v organizme a množstvo, ktoré prijímame, sú totiž skutočne stopové – niektoré takmer na hranici merateľnosti ich množstva. Napriek tomu ich príjem dokáže významne prispievať k nášmu zdraviu. Ovocie a zelenina dokonca nemusí byť výlučne surová, aby sme z nich získali fytochemikálie, pretože väčšina z nich je termostabilná a odolná aj voči teplotám pri pečení a mrazení. Preto človek, ktorý má dostatok pestrej rastlinnej stravy vrámci každého dňa, môže počítať so silnou ochranou a človek, ktorý sa ovociu, zelenine, bylinkám a koreninám vyhýba, sa zbavuje najprirodzenejšej ochrany, ktorú môže použiť.

Dobrý poradca celostného zdravia však svojmu klientovi nesľubuje zázračné vyliečenie úpravou jedálnička, ale zdôrazňuje potrebu jeho spolupráce pri dodržiavaní komplexnej zmeny životného štýlu. Neglorifikuje stravovací režim ako jediný prostriedok na uzdravenie, pretože dôležitú úlohu hrá aj riešenie emocionálnych konfliktov klienta a jeho zvládanie stresu. Tieto faktory totiž stoja pri vzniku každého ochorenia a využívajú prostredníkov v podobe vírov, baktérií či parazitov, pomocou ktorých sa konkrétny emocionálny konflikt zhmotní v konkrétne ochorenie. Každý zdravotný problém má teda svoju prvotnú príčinu a spúšťač. Prvotnou príčinou je určitý emocionálny konflikt a spúšťačom patogén.

Autor: Mgr. Karina Kurtová