Kríza civilizačnej paradigmy

civilizácia

Podľa Thomasa S. Kuhna (amerického filozofa, teoretika a historika vedy) je paradigma celková konštelácia názorov, hodnôt a postupov, ktoré zdieľajú príslušníci istého spoločenstva. Sú to fundamentálne idey, štruktúrovaný znalostný fond, všeobecne uznávané princípy – teda najzákladnejšie zákony – ktoré spolu tvoria základ ďalšieho poznávania. Z toho zároveň vyplýva, že všetko ostatné poznávanie je prevládajúcou paradigmou podmienené (teda vymedzené a ohraničené).

Som presvedčený, že súčasná civilizačná paradigma (filozofická a z nej postulovaná politicko-ekonomická) je slepou uličkou ľudstva, ktorú výstižne glosoval americký spisovateľ Kurt Vonnegut v preslávených Raňajkách šampiónov, v dialógu dvoch kvasiniek, ktoré diskutujú o zmysle života, pričom netušia, že z cukru neustále vyrábajú alkohol a tým vlastne likvidujú samých seba.

Rupert Spira – spirituálne osvietená osoba – sa vyjadril v jednom zo svojich prednášok nasledovne: „… keď za päťtisíc rokov bude ľudstvo stále existovať, budú sa dívať späť na toto relatívne krátke obdobie materializmu ako na dobu temna. Nebudú chápať, ako mohli ľudia uveriť, že táto úžasná ľudská skúsenosť vzišla z niečoho mrtvého a inertného. A pokiaľ za päťtisíc rokov tu ľudstvo nebude, bude to práve preto, že materializmus prevládol. Ľudstvo neprežije materialistický svetonázor. Zničí samo seba. Je to zákon, musí to tak byť – mnohí to vidíme.“

Materializmus je pomerne mladým a moderným svetonázorom. Pôvod života odvodzuje z hmoty a aj život samotný popisuje len ako vyšší stupeň organizácie hmoty bez zásahu vyššej inteligencie. Oporou materializmu je evolučná teória, podľa ktorej život vznikol náhodou v priebehu miliárd rokov a neustále sa zdokonaľuje. Je nešťastným paradoxom, že materializmus nevedome podporujú aj mnohé náboženstvá a filozofické systémy, ktoré za alfu a omegu poznaného i nepoznaného Univerza považujú externalizovaného Boha, ktorý je  prezentovaný – podľa potreby – niekedy ako láskavá a milujúca bytosť, inokedy zas ako trestajúce a  pomstychtivé strašidlo. V každom prípade je takýto Boh vzdialený a nedostižný, pretože je mimo nás, mimo nášho vedomia. Každé takéto poňatie posilňuje – podobne ako materializmus a ateizmus – duálne vnímanie reality: teda rozdelenie vesmíru na seba a všetko ostatné mimo mňa. Ego potom už pohodlne zariadi, aby som všetko to, čo je mimo mňa, domnelo používal a využíval v prospech seba – vrátane takto ponímaného Boha (viď náboženský fundamentalizmus) – bezohľadu na výsledok takéhoto jednania.

Čo však v prípade, ak by aj to „všetko ostatné“ bolo „mnou“? Ak by Univerzum bolo naozaj hologramom, v ktorom by sa v každom subsystéme nadradeného systému zračila tá istá večná a bezčasá esencia Absolútneho vedomia, pričom by som sa o pravdivosti tejto nonduálnej teórie mohol presvedčiť sám v zmenenom stave vedomia a tento stav porovnať so svojím terajším stavom uvedomovania si seba a svojho okolia, ktoré sú sprostredkované pomocou ľudských zmyslov? Už by som nemusel veriť, neveriť, či pochybovať, už by som poznal…

A toto jediné nerozdielne poznanie bolo a je odkazom všetkých spirituálne osvietených (prebudených, sebarealizovaných) osobností od Budhu, Ježiša Nazaretského, cez Ramana Maharshiho až po Eckharta Tolleho, či Gangaji (rodným menom Merle A. Roberson), ktorí – cielene či spontánne – dosiahli skutočné poznanie, že všetci zdieľame jedno Absolútne vedomie a naše „vedomé“ ego je len vlnkou v oceáne. Napriek tomu sme zároveň a neustále aj oceánom Vedomia, ktorý môžeme v sebe kedykoľvek objaviť.

Autor: Ing. Zoltán Németh