MUDr. Marián Valášek: Diagnostika biorezonanciou

mozgové vlny

Elektromagnetické kmity sú najdôležitejšími silami v prírode. Už tradičná východná medicína vnímala živé organizmy ako telá, v ktorých prúdi po dômyslených dráhach energia (napr. v Oriente nazývaná čchi) a zjednodušene povedané možno potom aj zdravie definovať ako rovnováhu energií v tele a choroby ako jej nerovnováhu. Zákonitosť medzi hmotou a energiou vyjadril v novoveku matematicky samotný Einstein jednoduchou rovnicou. Na princípe existencie elektromagnetického tela v rámci toho viditeľného – hmotného, možno definovať elektromagnetické kmitanie samotných buniek organizmu a dokonca toto kmitanie aj doviesť do rezonancie s kmitočtom meracieho prístroja a na tomto základe bola vyvinutá biorezonančná diagnostika.

Aby tento článok nebol vnímaný hlavne odbornou verejnosťou od začiatku ako postavený na bludoch, zdôrazňujem, že podobný princíp vnímania fungovania ľudského tela a ponímania zdravia mala už tisícročiami overená tradičná východná medicína, z ktorej sme do dnešných dní úspešne prebrali minimálne akupunktúrnu terapiu, aplikovanú aj u nás v modernej dobe v praxi ako súčasť bežnej, v nemocniciach západným ponímaním aplikovanej diagnostiky a liečby. A ako možno vysvetliť liečbu „vpichovaním ihiel“ inak ako ovplyvňovaním energetických dráh – meridiánov jednotlivých orgánov – organizačne vyšších to súčastí organizmu ako celku?

Ak teda prekonáme počiatočnú nedôveru, môžme si položiť základnú axiómu: ŽIVÝ ORGANIZMUS NIE JE LEN DôMYSELNE USPORIADANÁ HMOTA v otvorenom fyzikálne definovanom systéme, prijímajúca a odovzdávajúca do svojho okolia hmotné produkty, ALE JE TO AJ VYSOKOORGANIZOVANÝ ELEKTROMAGNETICKÝ SYSTÉM so znižujúcou sa entropiou (z fyziky je známe, že entropia = miera neusporiadanosti izolovaných systémov s časom rastie, kdežto pri otvorených systémoch s výmenou látok a energie klesá, teda usporiadanosť sa zvyšuje, čo je v samotnej podstate aj matematicko-fyzikálnym základom existencie a fungovania evolúcie tvorstva).

Princíp rezonančnej diagnostiky sa využíva v moderných prístrojoch už od zavedenia MRI – magnetickej rezonancie – uznávanej diagnostickej metódy v modernej medicínskej praxi. Pri MRI sa využíva rezonancia jadier atómov (hlavne vodíka) v magnetickom poli po vybudení elektromagnetickým pulzom a meranie relaxačných časov jadier atómov v spinovej rotácii patrí k principiálnemu základu celej tejto metódy.

Podobne využíva rezonanciu aj BIOREZONANČNÁ DIAGNOSTIKA. Zdravé bunky v ľudskom tele si udržujú svoju frekvenciu kmitania a pomocou týchto kmitov bunky v tele aj medzi sebou komunikujú. V reálnom živote dochádza k rušeniu a zoslabovaniu týchto kmitaní pôsobením kmitania iných látok a organizmov, ktoré sú škodlivé pre naše telo. Sú to rôzne parazity, baktérie, vírusy, plesne, alergény… Áno, okrem tradične popísateľných chemicko-biologických reakcií sa všetky interakcie medzi patogénmi a zložitým organizmom premietajú aj do elektromagnetickej úrovne výmeny energií. Patogény a rušivé vplyvy potom pôsobia ako poškodené ložiská hojdačky, alebo pôsobia ako nejaká pružina, ktorá dômyslený systém kmitania brzdí. Vyššia frekvencia zdravých buniek sa znižuje a dochádza k oslabovaniu až ochoreniu organizmu.

Tendencia rozvoja neinvazívnych systémov pre skenovanie organizmu človeka v novom tisícročí pre zdravotnícke a športové ozdravovacie systémy diktuje vývoj a nasledujúcu výrobu diagnostických prístrojov, schopných maximálne komfortne a operatívne rozobrať stav organizmu vcelku alebo podrobne skúmať jednotlivé systémy, ústroje a bunky, až do skenovania DNA človeka. Takými systémami sú biorezonančné diagnosticko-terapeutické prístroje, ktoré umožňujú pohodlne a prakticky pomerne jednoducho zisťovať biorezonančnú aktivitu ľudských buniek, tkanív a orgánov a vyhodnocovať ju v korelácii s prítomnosťou známych patologických a patofyziologických stavov organizmu. Okrem iného tiež dokážu liečiť niektoré stavy (napr. sa používajú úspešne po celom svete pri odvykaní fajčenia), ale terapeutický záber týchto prístrojov nie je teraz náplňou môjho článku.

Biorezonančný prístroj sa kompatibilne prepojí s počítačom (z praktického hľadiska poväčšine s prenosným lap-topom) a pomocou inštalovaného softvéru poskytuje dostatočne jednoduchý spôsob vstupu príjmu informácií aj výstup na monitor počítača.

Samotné biorezonančné vyšetrenie

Vyšetrujúci lekár potrebuje pracovnú stanicu, pozostávajúcu zo samotného prístroja a počítača. Obsluhuje klávesnicu počítača a orientuje sa v softvérovom programe. Pacient sedí povedľa lekára na stoličke, na hlavu si nasadí špeciálne sluchátka (slúžiace ako vstup aj výstup EMG frekvencií), prepojené s počítačom. Lekár – špecializovaný diagnostik zadá do softvéru parametre, ktoré sa budú vyšetrovať. Ide o súbor jednotlivých systémov tela, ktoré budú na základe mozgových vĺn skúmané (princípom je skutočnosť, že akékoľvek zmeny na niektorom z orgánov sa prejavia zmenami v mozgovej aktivite jeho centra v CNS). Po začatí vyšetrenia dostáva pacient cez sluchátka budivé EMG rezonančné frekvencie, ktoré počuje ako „jemné praskanie“ a zároveň už súbežne môže sledovať na monitore počítača pri slovnom vedení lekára aktivitu v práve vyšetrovanom orgáne: Na obrazovke sa objaví farebná schéma vyšetrovaného prierezu uvedeným orgánom alebo orgánovým systémom (napr. orientačný obrázok pečene spolu so žlčníkom, príp. močového mechúra u ženy spolu s vnútornými pohlavnými orgánmi) a do nej sa vypĺňajú ako žlté krúžky a červené trojuholníčky body, vypovedajúce okamžite o aktivite v danom mieste tela. Aktivita môže byť buď normálna, znížená alebo zvýšená.

Nejde o zobrazovaciu vyšetrovaciu metódu, pretože naše skutočné orgány nevidíme na výstupe ani v reálnom ani v nereálnom obraze. Už počas vyšetrenia vidíme však kvantitu aktivity, ktorá je ďalej prehodnocovaná špeciálnou, stále sa rozširujúcou databázou patologických a patofyziologických stavov, vzhľadom ku ktorým sa uvedená aktivita orgánov v druhej fáze diagnostiky posudzuje.

Po ukončení merania bodov aktivity vo všetkých želaných systémoch v predom určených rezoch (napr. obličky možno skúmať spoločne pravú s ľavou, alebo len jednotlivo v hlavnom pozdĺžnom alebo priečnom reze) nastáva najťažšia diagnostická fáza, opierajúca sa veľmi o teoretickú a praktickú skúsenosť diagnostika. Program totiž ku každému orgánovému systému vypíše číselné hodnoty vzhľadom ku celej škále chorôb a samotný lekár musí vedieť tieto hodnoty čítať. Len orientačne: príliš nízke ani príliš vysoké hodnoty sa do úvahy neberú (takýto patologický stav „reálne nenastal a nenastane“), skúmajú sa len niektoré hodnoty a diagnostik oboznamuje pacienta, že napr. vzhľadom k intolerancii mlieka v jeho črevách dosiahol isté percento, ktoré, čím je vyššie, tým závažnejšie sa tento stav u daného pacienta prejavuje (jedine stav imunity v percentách je dobré mať čo najvyšší). Samotný diagnostik alebo jeho prísediaci pobočník zapisuje takto zistené skutočnosti do iného programu v druhom počítači, ktorý je prepojený na tlačiareň a po skončení celého vyšetrenia dostane pacient do ruky papierový výpis rizík a patologických stavov s vyjadrením percentuálnej hodnoty každého z nich. Tento výpis si so sebou nosí aj na ďalšie kontroly, čím možno potom porovnávať ako úspešne sa v čase uvedený nedostatok podarilo terapeuticky zvládnuť.

Na základe uvedených zistení potom lekár, prevádzajúci celú diagnostiku, doporučí aj liečbu vhodnými prípravkami, ktoré sa vyskytujú buď bežne k dostaniu v lekárni, alebo má lekár zmluvu s dodávateľmi čisto prírodných produktov a odporúča užívanie špeciálnych prípravkov, poväčšine americkej proveniencie. Ich zakúpenie však v žiadnom prípade nie je povinné, skôr sa len odporúča, rovnako ako následná kontrola o 1-2 mesiace. Celé vyšetrenie je totiž mimo rámec preplácania zdravotnými poisťovňami a hradí sa zhruba vo výške 10-50 €, podľa regiónu a centra, v ktorom sa vyskytnete.

Rutinná biorezonančná prehliadka je zameraná na tzv. stredne veľký diagnostický súbor a trvá cca 20 minút. Skutočne podrobná biorezonančná diagnostika v dopĺňajúcich sa rezoch, zameraná na všetky systémy tela, trvá totiž aj 1-1,5 hodiny a je aj výrazne drahšia; robí sa poväčšine len v špeciálne indikovaných prípadoch. Veľmi dôležitá je výborná erudícia diagnostikujúceho lekára, pretože správne hodnotiť číselné súbory v korelácii k skutočnému výskytu tej-ktorej diagnózy môže robiť aj odborníkovi neraz veľkú dilemu. Mám osobnú skúsenosť u pacientky, ktorej som našiel na USG vyšetrení konkrétnu, presnú diagnózu a ktorá bola pri preventívnom rutinnom biorezonančnom vyšetrení zamenená s inou, úplne odlišnou diagnózou s podobnou aktivitou vyšetrovaného orgánu a len dopĺňané, rozšírené rezy daným orgánom stanovili na biorezonancii pravdivú diagnózu s vyššou percentuálnou pravdepodobnosťou (!).

Prínos biorezonančnej diagnostiky

Z praktických skúseností môžem túto diagnostickú metódu odporúčať v niektorých prípadoch ako súčasť iných, bežne dostupných a vedecky akceptovaných diagnostických metód (takými sú napr. laboratórne a biochemické vyšetrenia telesných tekutín a výterov, zobrazovacie metódy rádiologických pracovísk, bežné fyzikálne vyšetrovacie metódy praktických, interných, neurologických a iných špecialistov, tiež mikroskopické čítanie histologických preparátov, atď.) Ako príklad slúži prípad pacienta, ktorému bol na CT aj MRI vyšetrení mozgu diagnostikovaný mozgový absces, dif.dg ložisko iného pôvodu, pričom vyvolávajúci patogén sa nepodarilo určiť presne ani vyšetrením krvi a likvoru. Tento pacient absolvoval biorezonančné vyšetrenie, kde bolo zistené vysoké percento prítomnosti konkrétneho patogéna v mozgu, bola mu následne nasadená cielená terapia a absces „neznámej etiológie“ sa podarilo skutočne z mozgu odstrániť.

U bežnej, „zdravej“ populácie možno odporúčať preventívnu jednorazovú biorezonančnú prehliadku, skôr za účelom vylúčenia závažnejšieho, nepoznaného postihnutia organizmu, ktoré sa nepodarilo doteraz určiť systémov bežných preventívnych prehliadok cez odoslanie praktickým obvodným lekárom. Každý človek by mal byť zvedavý na svoj zdravotný stav a biorezonancia dnes vhodne dopĺňa iné diagnostické postupy (nehovoriac o tom, že napr. mnohí fajčiari pomocou nej aj terapeuticky veľmi úspešne eradikujú svoj dlhoročný zlozvyk). Samozrejme, každý nech zváži finančnú záťaž (10-50 € podľa toho-ktorého centra) a nech sa sám rozhodne ako veľmi verí celej metóde.

Autor: MUDr. Marián Valášek (valasek.blog.sme.sk), 03. 10. 2010

Autor vyštudoval odbor rádiodiagnostika, úspešne zložil atestáciu I. stupňa a v odbore rádiológia jednotnú odborovú atestáciu; má 12-ročnú lekársku prax vo viacerých nemocniciach na Slovensku aj v zahraničí a o problematiku inej ako „klasickej“ medicíny sa zaujíma všestranne už vyše 20 rokov, pričom všetky poznatky skĺbuje nestále podľa rozvoja svojho poznania do jednotného celku.