Psychické príčiny chorôb

Emócie sú vlastne fyziologickým zážitkom pocitu. Najmä negatívne emócie bývajú veľmi často vnímané ako niečo, čo treba v zárodku potlačiť a pozornosť obrátiť na objekty vonkajšieho sveta, aby sme navonok pôsobili ako vyrovnaní ľudia. Paradoxom je, že čím viac sa dištancujeme od svojich emócií – teda čím menej ich telesne a verbálne prežívame – tým viac sa kompenzujú na fyzickej úrovni v podobe chorôb. Takéto ochorenia môžeme nazvať psychosomatickými. Tento názov pochádza z gréčtiny: slovo „psyché“ znamená dušu a „soma“ znamená telo. Psychosomatika je teda náukou o vzájomnom pôsobení duševných a telesných procesov pri vzniku a liečení chorôb.

Pred niekoľkými desaťročiami bol s prepojením emócií a fyzických chorôb jeden závažný problém: každý uznával, že emócie existujú (veď ich má každý z nás), ale nikto nevedel dokázať akým spôsobom a prostredníctvom čoho pôsobia emócie na bunky ľudských orgánov. Dnes už vedecké vysvetlenie týchto prepojení podrobne vysvetľujú práce nových vedných odborov akými sú: epigenetika a psychoneuroimunológia.

Bruce H. Lipton, bývalý profesor lekárskej fakulty a vedec zaoberajúci sa bunkovou biológiou, opisuje v knihe „Biológia presvedčenia“, svoje vlastné experimenty a práce iných významných bádateľov, ktoré odhaľujú ako sú telo, myseľ a duša vzájomne prepojené. Názor, že gény a DNA riadia naše životné procesy je dnes už vyvrátený vznikajúcim vedným odborom nazývanou epigenetika. Naopak – gény a DNA sú riadené signálmi z vonkajšieho prostredia bunky, ktoré vznikajú na základe energetických informácií vyžarujúcich z našich myšlienok. Mediátorom sú efektory a receptory na povrchu bunkovej membrány, do ktorých zapadajú podľa presného kľúča molekuly biochemických látok, ktoré vznikajú v dôsledku našich emócií.

V knihe neurovedkyne Candace Pert, Ph.D. „Molekuly emócií“ je vysvetlené, akým spôsobom ovplyvňuje mentálne prostredie mozog, ktorý je prepojený s orgánmi fyzického tela prostredníctvom nervového systému a tiež prostredníctvom psychoneuroimunologických spojení. C. Pert a iní zistili, že mozog vylučuje molekuly zvané neuropeptidy, ktoré sú prostredníkmi medzi reakciami na stres a chorobami, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku stresu. Podobné obojsmerné prepojenie bolo objavené aj medzi mozgom a endokrinným systémom.

Čo z toho vyplýva pre nás?

Pre nikoho nie je podstatné, akým spôsobom či metódou sa „objaví“ príčina jeho potiaží, ale ak je prvotná príčina zamieňaná za tzv. spúšťač ochorenia alebo sa potláčajú len prejavy choroby, môžu sa dosiahnuť len čiastkové alebo dočasné výsledky v zlepšení zdravotného stavu, ale nikdy nie úplné vyliečenie. Pritom veľmi často sú prvotnou príčinou ochorenia emocionálne konflikty, ktoré znižujú imunitnú odpoveď a narúšajú homeostázu vnútorného prostredia organizmu.

Pre informáciu uvádzame rôzne časové obdobia, ktoré môžu siahať od súčasnosti až po ďalekú minulosť:

  1. emocionálne traumy cca 12 mesiacov pred objavením ochorenia: tieto traumy si zvyčajne človek pamätá, t.j. nemá ich vytesnené do podvedomia či nevedomia, a preto je možné ich želaným riešením či naopak hlbokým prijatím dosiahnuť relatívne rýchlych výsledkov,
  2. traumy rodičov prežité počas 9 mesiacov pred oplodnením až do 1 roku veku dieťaťa, keď podľa zistení francúzskeho klinického psychológa Marca Frecheta sa duševný problém rodičov stáva biologickým konfliktom dieťaťa: Marc Frechet objavil súvislosti a dopad emocionálneho prežívania rodičov počas tehotenstva na ich potomkov, čo nazval princípom „projektového zámeru“. Frechet zistil, že myšlienky, emócie a želania rodičov pred a počas tehotenstva, až do jedného roku veku dieťaťa môžu byť vyjadrené behaviorálnym alebo biologickým konfliktom počas jeho života (teda podmieneným konfliktým správaním alebo chorobou).
  3. generačný syndróm, ktorý využíva prácu Anne Ancelin Schüzenberger (29.3.1919 – 23.3.2018), ktorá bola profesorkou klinickej sociálnej psychológie a vypracovala teóriu transgeneračných prepojení: Vo svojej knihe „Syndróm predkov“ (1998) prezentuje vplyv našich predkov na naše životy. Vysvetľuje tézu genealogického stromu (tzv. genogramu), ktorý ukazuje vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi v zmysle rodinných väzieb, ale predovšetkým dôležité udalosti, ktoré môžu spôsobiť psychologické problémy u toho-ktorého potomka s následnými somatickými prejavmi (teda ochorením).

 

V našej poradni využívame na identifikáciu emocionálneho konfliktu resp. nespracovanej emócie našu vlastnú metódu EMOČNÝ KĽÚČ s následným poradenstvom a koučingom v oblasti uvoľňovania emočného bloku.

Ako súvisia negatívne emócie s chorobami?

Negatívne emócie a choroby sú spojité nádoby. Negatívne emócie bývajú veľmi často vnímané ako niečo, čo treba v zárodku potlačiť a pozornosť obrátiť na objekty vonkajšieho sveta, aby sme navonok pôsobili ako vyrovnaní ľudia. Paradoxom je, že čím viac sa dištancujeme od svojich negatívnych emócií – teda čím menej ich telesne a verbálne prežívame – tým viac sa kompenzujú na fyzickej úrovni v podobe chorôb, t.j. sa somatizujú.

Viac o prepojení negatívnych emócií s chorobami v nasledujúcom videu:

Autori: Mgr. Karina Kurtová a Ing. Zoltán Németh