V tele každého človeka sa nachádzajú stovky chemických zlúčenín

Výskum Amerického Červeného kríža z roku 2004 skúmal krv mnohým ľuďom. V tele každého človeka sa nachádzali stovky chemických priemyslových zlúčenín vrátane pesticídov, prípravkov zabraňujúcich tvorbe škvŕn, spomaľovačov horenia, zmäkčovadiel a polychlórovaných bifenylov (PCB), ktorých používanie sa zakazuje od roku 1977! Táto štúdia bola prevedená na novorodencoch po pôrode – na ich pupečníkovej krvi. Bolo v nej nájdených 278 chemických látok a zlúčenín, z ktorých 180 vyvoláva rakovinu zvierat a ľudí, 217 poškodzuje mozog a nervovú sústavu a 208 spôsobuje vrodené vývojové vady.

Ťažké kovy

Ťažké kovy sa na Zemi nachádzajú prirodzene. Koncentrovanými sa však stávajú ako výsledok ľudskej činnosti. A tak môžu vstúpiť do rastlín, zvierat a ľudských tkanív prostredníctvom dýchania, stravy a manuálnej činnosti. Toxický ťažký kov je relatívne hustý kov alebo polokov, ktorý je známy svojou potenciálnou toxicitou hlavne v súvislosti so životným prostredím. Tento termín sa vzťahuje najmä na kadmium, ortuť, olovo a arzén, ktoré patria k najobávanejším rozšíreným chemikáliám. Patria sem aj mangán, chróm, kobalt, nikel, meď, zinok, selén, striebro, antimón a tálium. Toxické vplyvy arzénu, ortuti a olova boli známe už v staroveku, ale metodické štúdie o toxicite niektorých ťažkých kovov sa začali objavovať až od roku 1868. Niektoré prvky, inak považované za toxické ťažké kovy, sú pre ľudské zdravie esenciálne, ale len v malých množstvách.

Zdroje kontaminácie

Ako bolo spomenuté, ťažké kovy sa v zemi nachádzajú prirodzene a koncentrovanými sa stávajú prostredníctvom ľudskej činnosti. Ich bežné zdroje vznikajú pri ťažbe a z priemyselného odpadu, z emisií motorových vozidiel, olovených batérií, hnojív, farieb, ošetrovaného dreva, starnúcej infraštruktúry pre vodu a mikroplastov plávajúcich v mori. Tetraetylolovo je jedným z najvýznamnejších kontaminantov ťažkých kovov používaných v súčasnosti. Arzén, kadmium a olovo sa môžu nachádzať v hračkách pre deti v množstvách, ktoré presahujú normy. Olovo sa v hračkách používalo ako stabilizátor, posilňovač farby alebo antikorózne činidlo. Kadmium sa niekedy používa ako stabilizátor alebo na zväčšenie množstva a lesku hračkárskych šperkov. Predpokladá sa, že arzén sa používa aj vo farbivách. Zdrojom arzénu môže byť jed na potkany použitý v obilí a potrave. Olovo je najrozšírenejším kontaminantom spomedzi ťažkých kovov. Ako súčasť tetraetylolova (CH3CH2)4Pb, bolo rozšírené pri výrobe benzínu od 1930-tych po 1970-te roky. Predpokladá sa, že hladina olova vo vodnom prostredí industrializovaných spoločností je dva až trikrát vyššia ako v predpriemyselnom období. Aj keď používanie bezolovnatého benzínu bolo do značnej miery v Severnej Amerike vyradené v roku 1996, pôda pri cestách vystavaných už predtým zadržiava vysoké koncentrácie olova. Olovo (z azidu olovnatého alebo zo styfnátu olova používaného v strelných zbraniach) sa na cvičisku strelných zbraní postupne hromadí a znečisťuje miestne životné prostredie plus vystavuje zamestnancov riziku otravy olovom.

Vstupné trasy

Ťažké kovy sa dostávajú do rastlín, živočíchov a ľudských tkanív cez dýchanie, stravu a ručnú manipuláciu. Emisie motorových vozidiel sú hlavným zdrojom vzdušných kontaminantov vrátane arzénu, kadmia, kobaltu, niklu, olova, antimónu, vanádu, zinku, platiny, paládia a ródia. Vodné zdroje (podzemná voda, jazerá, potoky a rieky) môžu byť znečistené ťažkými kovmi vylúhovanými z priemyselného alebo obyčajného odpadu, kyslé dažde môžu zhoršiť tento proces uvoľňovaním ťažkých kovov uväznených v pôde. Príjem rastlinných a živočíšnych potravín je najväčším zdrojom ťažkých kovov u ľudí – rastliny sú vystavené ťažkým kovom prostredníctvom príjmu vody a zvieratá konzumujú tieto rastliny. Prostredníctvom pokožky absorbujeme ťažké kovy napríklad cez kontakt s pôdou, čo je ďalší potenciálny zdroj kontaminácie ťažkými kovmi. Toxické ťažké kovy sa môžu v organizmoch bioakumulovať, pretože sa ťažko metabolizujú.

Škodlivé účinky

Ťažké kovy sa môžu viazať na životne dôležité zložky buniek ako štruktúrne bielkoviny, enzýmy a nukleové kyseliny a narúšať ich fungovanie. Symptómy a účinky môžu byť rôzne podľa kovu alebo kovovej zlúčeniny a dávke, ktorá bola prijatá. Všeobecne môže byť dlhodobé vystavenie toxickým ťažkým kovom karcinogénne a môže mať negatívne účinky na centrálnu a periférnu nervovú sústavu a obehový systém. U ľudí sa najčastejšie stretávame kvôli vystaveniu sa „klasickým“ toxickým ťažkým kovom alebo chrómu (ďalší toxický ťažký kov) alebo arzénu (polokov) s týmito príznakmi:

PrvokAkútne vystavenie
zvyčajne po menej ako dni
Chronické vystavenie sa
často po mesiacoch alebo rokoch
Kadmium Pneumónia (zápal pľúc)Rakovina pľúc
Osteomalácia (mäknutie kostí)
Proteinúria (nadbytok bielkovín v moči,
možné poškodenie obličiek)
OrtuťHnačka
Horúčka
Vracanie
Stomatitída (zápal ďasien a úst)
Nevoľnosť
Nefrotický syndróm (nešpecifické poruchy obličiek)
Neurasténia (neurotická porucha)
Parageusia (kovová chuť)
Bolesť a ružové zafarbenie rúk a nôh
Chvenie
OlovoEncefalopatia (mozgová dysfunkcia)
Nevoľnosť
Vracanie
Anémia
Encefalopatia
Ochrnutie zápästia alebo chodidla
Nefropatia (ochorenie obličiek)
ChrómGastrointestinálne krvácanie
Hemolýza (deštrukcia červených krviniek)
Akútne zlyhanie obličiek
Pľúcna fibróza (zjazvenie pľúc)
Rakovina pľúc
ArzénNevoľnosť
Vracanie
Hnačka
Encefalopatia
Multiorgánové účinky
Arytmia
Bolestivá neuropatia
Diabetes
Hypopigmentácia/Hyperkeratóza
Rakovina

Čo s tým

Treba si uvedomiť, že toxické látky v organizme nie je ľahké určiť, pretože bežne nekolujú v krvi, ale ukladajú sa do pečene, obličiek a hlboko do tkanív. Ak sa ich chceme zbaviť, treba ich najskôr z tých tkanív uvoľniť. Ťažké chemikálie väčšinou odbúravajú obličky a toxické kovy odbúrava pečeň, pretože sa musia naviazať na žlč, tieto látky odídu do čreva a v čreve sa ešte musia naviazať na niečo, s čím vyjdú von. Ak v čreve tento sorbent nie je, tak sa toxíny znovu absorbujú späť a tento proces sa stále opakuje. Buď sa usadia alebo kolujú a spôsobujú problémy.

Napríklad niektoré detoxikačné prostriedky môžu toxíny uvoľniť z tkanív a orgánov, ale neodvedú ich von z tela. Vám sa môže stav zhoršiť, môžete mať detoxikačnú krízu, a ak prostriedok vysadíte, tak sa látky neodvedú preč, ale znovu sa usadia.

Ako to prebieha v krvi? Ak sa červené krvinky dostanú do styku s toxickými kovmi, tak umierajú, utekajú, pokrútia sa alebo pukajú, a tak sme unavení alebo máme autoimunitné reakcie. Biele krvinky pohltia toxické kovy, ale nie sú schopné ich nijako spracovať. Takže biela krvinka buď zomrie a nám sa zníži imunita alebo sa biele krvinky samé stanú toxickými, napádajú naše orgány a spúšťajú autoimunitné choroby ako alergie, atopické ekzémy atď. Niekedy, ak sa v krvi nachádzajú ťažké kovy, môžu sa okolo nich zhlukovať krvné doštičky a vzniká riziko trombózy.

Potraviny s chelačnými účinkami

Našťastie v prírode existujú potraviny, ktoré majú chelačné účinky, teda dokážu na seba viazať ťažké kovy a pomôcť ich odvádzať z nášho tela von. Je vedecky potvrdené, že medzi takéto potraviny patria riasy chlorella spirulina. Nebezpečné ťažké kovy dokáže odstraňovať korianderová vňať, ortuť pomáha odstraňovať petržlenová vňať. Dôležité sú aj potraviny obsahujúce síru ako cibuľa a cesnak alebo kapustovitá zelenina (karfiol, ružičkový kel, brokolica, kučeravý kel atď.), tá pomáha aj pri detoxikácii organizmu.

Pektín

Pektín, nachádzajúci sa v ovocí a zelenine, vychytáva ťažké kovy a ďalšie kontaminanty z krvného obehu. Tieto toxické látky sa potom vylúčia z tela prostredníctvom moču. Dobrými zdrojmi pektínu sú napríklad zelené jablká, kapusta, banány, repa, hrozno, mrkva a citrusy.

Pomáha aj kyselina alfa-lipoová, ktorá sa v malých množstvách nachádza v špenáte, hrášku, brokolici, ryžových otrubách a v ružičkovom keli. Na detoxikáciu sú potrebné aj aminokyseliny.

Záver

Vystavovanie sa ťažkým kovom môže mať škodlivé účinky na naše zdravie. Ortuť môže ovplyvňovať rozvoj mozgu. Zdá sa, že kadmium a olovo znižujú u mužov plodnosť, meď môže byť rizikovým faktorom Alzheimerovej choroby, a to všetko sa môže spájať so zvýšeným rizikom rakoviny.

Ťažké kovy prítomné v našej strave často presahujú bezpečné hodnoty. Niektorým kovom sa dá len ťažko vyhnúť, nachádzajú sa v cigaretách, mäse, morských živočíchoch, niektorých druhoch lahôdkového droždia a dokonca aj v obilninách a zelenine. Hliník sa nachádza napríklad v čaji, ale fytonutrienty, ktoré čaj tiež obsahujú, bránia jednoduchej absorpcií hliníka.

Výskumy potvrdzujú, že biologická dostupnosť ťažkých kovov môže byť nižšia z rastlinných potravín ako zo živočíšnych, a to aj napriek faktu, že rastlinné potraviny môžu niekedy obsahovať ťažkých kovov viac. To je dôvod, prečo majú niekedy vegetariáni menej kadmia, olova a ortute, aj keď je ich príjem ťažkých kovov vyšší ako príjem mäsožravcov. Prechod na rastlinnú stravu zníži hladinu ťažkých kovov už do niekoľkých mesiacov. Organická produkcia môže obsahovať menej ťažkých kovov ako potraviny z konvenčného poľnohospodárstva.

Zdroj: vitarian.sk
Autor: Martina Strihoňová (krátené)
Poznámka autorky: Článok nereprezentuje lekárske alebo iné zdravotnícke postupy a názory.