Zdravé srdce a cievy

Choroby srdca a ciev

Na Slovensku aj celosvetovo je u dospelých osôb úmrtnosť na choroby srdca a ciev vyššia ako na rakovinu, úrazy a infekčné choroby spolu.

Ak sa uzavrie koronárna tepna alebo jej vetva, vzniká srdcový infarkt. Uzavretie najčastejšie spôsobuje upchatie tepny pri arterioskleróze (zhrubnutím tepny a vznikom krvnej zrazeniny). Príslušný úsek srdcovej svaloviny prestáva byť zásobovaný kyslíkom a živinami, tkanivo odumiera a miesto sa neskôr hojí jazvou. Infarktom sa poruší srdcová činnosť. Prežitie závisí od umiestnenia ložiska infarktu, od jeho rozsahu, od veku a od celkového stavu organizmu. Nesprávna životospráva (nadvýživa, nedostatok pohybu, duševné vypätie, fajčenie a iné činitele) sa výrazne podieľa na vzniku infarktu.

Najčastejšou zmenou, ktorá postihuje tepny, je artérioskleróza. U starých ľudí je to sprievodný jav starnutia, môže však postihnúť aj osoby mladšie. Pri artérioskleróze stena tepien hrubne, pretože sa do nej ukladajú najmä látky tukového (ale aj anorganického) charakteru. Tepny sa tým zužujú a strácajú pružnosť. Zúžením tepny klesá prietok krvi postihnutou oblasťou a znižuje sa tak aj zásobenie kyslíkom a živinami. Z toho vyplývajú poruchy činnosti príslušného tkaniva alebo orgánu (napr. mozgu). Zdravý spôsob života, striedma strava bohatá na ovocie a zeleninu, telesný pohyb a šport sú najlepšou prevenciou pred artériosklerózou. Riziko vzniku artériosklerózy zvyšujú faktory, ako vysoký krvný tlak, tučnota, fajčenie a ochorenie na cukrovku.

Častým ochorením žíl (10% obyvateľstva nad 18 rokov) sú kŕčové žily (varixy). Sú to vakovité rozšírenia povrchových žíl na dolných končatinách. Príčinou je menejcennosť žilových stien. Vznik varixov podporuje všetko, čo zvyšuje tlak v žilách dolných končatín, zamestnanie v stoji, gravidita a pod. Na mieste kŕčovej žily môže vzniknúť krvná zrazenina a upchanie žily, jej zápal alebo pre poruchu výživy kože vred predkolenia.

Angina pectoris. Postupné zužovanie niektorej vencovitej tepny vedie k tomu, že prísun okysličenej krvi k určitej oblasti srdcového svalu je síce dostatočne v pokoji, ale pri veľkej námahe už nepostačuje. To sa prejaví zníženým výkonom srdcového svalu a subjektívne vznikom tlakovej, zvieravej a pálčivej bolesti, ktorá po prerušení námahy rýchlo ustúpi.

Cyanózou nazývame modravé sfarbenie pier, niekedy i špičky nosa a posledných článkov prstov, predovšetkým nechtov a nechtových lôžok. Vzniká tým, že sa krv nedostatočne okysličí pri prietoku pľúcami alebo sa v srdci mieša okysličená krv s neokysličenou.

Prečo a ako to vzniká

Už dávno pred tým ako začne nesprávne fungovať srdce, stráca veľkú časť zo svojej vitality a účinnosti pečeň.

Pečeň je orgánom, ktorý ovplyvňuje celú obehovú sústavu vrátane srdca. V skutočnosti je tým najväčším ochrancom srdca. Okrem štiepenia alkoholu, pečeň detoxikuje škodlivé látky, napríklad toxíny produkované mikróbami. Za pomoci špecifických enzýmov zabíja škodlivé baktérie a parazity a neutralizuje určité zložky liečiv. Jednou z najdômyselnejších funkcií pečene je odstraňovanie dusíkatej časti aminokyselín, pretože dusík nie je potrebný k vytváraniu nových bielkovín. Z tohto odpadového produktu vytvára pečeň močovinu, ktorá končí v krvnom riečišti a je vylučovaná v moči. Pečeň štiepi tiež nukleoproteíny (bielkoviny bunkových jadier) z opotrebovaných telových buniek. Upchatá pečeň a jej nízka funkčnosť je prvotnou príčinou, ktorá v konečnom dôsledku môže viesť až k srdcovému infarktu, pretože toxíny, ktoré nie sú neutralizované pečeňou, spôsobujú vnútorný zápal a poškodzujú tepny a sieť krvných ciev.

Medzi takéto toxíny patrí aj homocysteín – toxická aminokyselina, podporujúca vznik nepatrných krvných zrazenín, ktoré vyvolávajú poškodenie tepien s katastrofickými následkami. Abnormálnu hladinu homocysteínu zvyčajne zapríčiňuje prítomnosť vírusov, ťažkých kovov alebo ich kombinácia v pečeni a keďže množstvo vedľajších  produktov sa v priebehu času zvyšuje, pečeň pracuje menej efektívne a postupne zastavuje očisťovanie krvi. Nakoniec táto „špinavá“ krv zabraňuje správnej metylácii a konverzii folátu alebo kyseliny listovej (teda premenu neaktívnej kyseliny listovej na aktívny telom využiteľný folát).

Zároveň je potrebné si uvedomiť, že hodnota homocysteínu v krvi má pri posudzovaní rizika kardiovaskulárnych ochorení až 40x vyšší prediktívny význam  ako cholesterol.

Ďalším dôsledkom zlyhávania funkcie pečene je nedostatočné odbúravanie bielkovín z odumretých buniek a nevyužitých bielkovín z potravy, kvôli čomu zase ďalej stúpa koncentrácia bielkovín v krvi. Krv sa tak môže zahusťovať a môže dochádzať k zhlukovaniu krvných doštičiek. Vznik krvných zrazenín je považovaný za hlavný rizikový faktor infarktu alebo mŕtvice. Pretože tuk nemá žiadne zrážacie schopnosti, toto riziko pramení hlavne z vysokých koncentrácií bielkovín v krvi a v stenách krvných ciev. Preto ak vaša pečeň vykazuje známky opotrebenia, potrebuje riadnu podporu a starostlivosť.

Ukladanie bielkovín v stenách krvných ciev znamená, že telo už nedokáže prepúšťať bunkám dostatočné množstvo kyslíka, glukózy a ďalších nevyhnutných živín. Priaznivým účinkom tohto záchranného opatrenia organizmu je, že krv zostáva natoľko riedka, aby to odvrátilo nebezpečie srdcového infarktu aspoň po určitý čas. Avšak vnútorná výstelka arteriálnych stien sa zdrsní a zhrubne ako hrdzavejúca vodovodná trubka. Na rôznych miestach sa začínajú objavovať praskliny, poranenia a  lézy. Aby telo týmto rizikám zabránilo, používa celý arzenál opatrení prvej pomoci. V jeho rámci sa do krvi uvoľňuje lipoproteín 5 (lp5) a cholesterol. Pretože cholesterolové usadeniny ešte stále nezaisťujú dostatočnú ochranu v týchto tkanivách, telo ukadá do nich vápnik, známy ako aterosklerotické pláty, ktoré dokážu tepnu vystužiť a chrániť. Žiaľ, v prípade ak sa krvné zrazeniny uvoľnia a upchajú prívod krvi do srdca v zúžených miestach tepny, nastáva infarkt myokardu.

Tieto súvislosti potvrdzuje aj Dr. Dwight Lundell, jeden z najlepších kardiochirurgov v USA, ktorý v roku 2012 publikoval v časopise „Prevent disease“ článok, v ktorom píše: „Jednoducho povedané, pokiaľ v tele nie je prítomný zápal, neexistuje žiadny spôsob, akým by sa cholesterol hromadil v stenách krvných ciev a bol príčinou srdcových a mozgových mŕtvic. Poškodená tepna vyzerá akoby niekto zobral kefu a opakovane drhol o jej stenu. Niekoľkokrát denne a deň za dňom vytvára potrava, ktorú jeme, malé poranenia zlievajúce sa do väčších poranení, v čoho dôsledku telo následne reaguje neprtržitým zápalom.“

Cholesterol je len „opravárom“, ktorý tieto poranenia na výstelke tepien a ciev zaceľuje. Okrem toho je dôležitým stavebným kameňom pre všetky bunky tela a je nevyhnutný pre všetky metabolické procesy. Hlavnými producentmi cholesterolu je pečeň a tenké črevo. Za normálnych okolností dokážu cholesterol uvoľňovať priamo do krvného riečišťa, kde sa cholesterol okamžite naviaže na krvné bielkoviny, ktoré majú za úlohu transport cholesterolu do miest jeho určenia. Napriek tomu, že neexistuje žiadny vedecký dôkaz, že by vysoká hladina cholesterolu mala niečo spoločné so srdcovým infarktom (75% ľudí, ktorí mali srdcový infarkt malo normálnu hladinu cholesterolu), lekári vnucujú svojim pacientom statínové lieky. Statíny však likvidujú bunky v pečeni, ktoré sú zodpovedné za produkciu cholesterolu. Jedným významnným vážnym nežiadúcím účinkom statínov je to, že odčerpávajú z tela vitamín D, životne dôležitý hormón, ktorý telo využíva k regulácií tisícov génov imunitného systému a ďalších dôležitých procesov. Je paradoxom, že statíny u človeka tiež zvyšujú riziko chronického srdcového zlyhania, vysokého krvného tlaku a srdcového infarktu, čo je úplne logické, pretože bez neho nemôžu byť poranenia výstelky tepien zacelené, čím sa zvyšuje riziko odtrhnutia krvných zrazením a ich transport k zúženým miestam tepien.

Súčasťou diskusie o cholesterole by sa mala stať aj skutočnosť, že táto látka sa nikdy nezachytáva na stenách žíl, pričom – keďže krv preteká žilami omnoho pomalšie než tepnami – cholesterol by mal upchávať žily oveľa ľahšie než tepny. Prečo tomu tak nie je? Pretože v žilnej výstelke nie sú prítomné žiadne odery a trhliny, ktoré by potrebovali záplaty.

Takže malá rekapitulácia: mali by sme odbúrať cholesterol? – nie, pretože nám poskytuje okrem svojich prvotných funkcií aj dôležitú „prvú pomoc“ pri „zaplátaní“ vnútorných poranení tepien, ktoré spôsobuje chronický zápal. Na vine je teda zápal? – mohlo by sa zdať, že áno, ale zápalový proces je ďaľším múdrym nástrojom nášho organizmu, keď oxidačným procesom bojuje naše telo proti patogénom. Problémom je však chronický zápal – zamyslime sa teda nad tým, prečo imunitný systém organizmu svoj boj „prehráva“, čoho neklamným dôkazom je práve chronický zápal. Ak ste pozorne čítali tento článok – neuniklo vám, že pečeň, ale aj lymfatický systém, prečisťuje krv a likviduje patogény (škodlivé baktérie, vírusy, parazity, plesne a ťažké kovy). V prípade neustáleho ataku patogénmi najrôznejšieho druhu z vonkajšieho prostredia, však už túto úlohu nestíha plniť, takže je potrebné sa zamyslieť odkiaľ tieto patogény do tela prichádzajú a ako sa ich zbaviť.

Zľakol som sa – čo mám robiť?

Máte viacero dobrých možností v rámci prevencie, ako aj na zvrátenie nepriaznivého vývoja pri diagnostikovanom srdcovo-cievnom ochorení:

1) Tri vitamíny, kyselina listová (vitamín B9), pyridoxín (vitamín B6) a cobalamin (vitamín B12) používané v správnom pomere, hrajú dôležitú úlohu pri znižovaní homocysteínu – toxickej aminokyseliny, ktorej vysoké hodnoty významne korelujú s výskytom infarktu myokardu, mozgovej mŕtvice ako aj rakovinových ochorení (MUDr. K. Erben, Jak pomoci tělu, aby se vyléčilo samo, 2016).

2) Pulzný tlak (rozdiel medzi systolou a dyastolou) je v niektorých ohľadoch citlivejší indikátor ako systolický krvný tlak. Jeho optimálne rozpätie je 40-50 mmHg, ale samozrejme ho nemožno posudzovať nezávisle od vysokého krvného tlaku. Ak máte krvný tlak 180/140 hrozia vám kardiovaskulárne komplikácie. Ale pri krvnom tlaku s menej dramatickou systolickou hodnotou aj pulzný tlak vyšší ako 50 poukazuje na tuhosť stien aorty a tepien.

Existuje aj úzka väzba medzi indikátorom zápalu tela – CRP (C-reaktívnym proteínom) a elasticitou artérií. Pri porovnaní hodnôt nižších ako 1 s hodnotami vyššími ako 3 bola nepružnosť aorty porovnateľná analogicky s rozdielom 12 rokov veku (Yasmin a kol., 2004).

Hlavnou príčinou aterosklerózy je nedostatok vitamínu K2. V jednej štúdii sa podávalo 360 mikrogramov vitamínu K2-MK-7 (menachinón) počas 8 týždňov a elasticita cievnych stien sa zlepšila o 14% (Mansour a kol., 2017).

Spotreba omega-3 mastných kyselín významne znižuje zápal v tele a má mnoho pozitívnych účinkov na kardiovaskulárny systém. V 12-týždňovom programe účastníci užívali 4 gramy omega-3 za deň, čo zlepšilo elasticitu cievnej steny o 10% a ich hodnoty CRP tiež klesli o polovicu. U mladých ľudí sa flexibilita cievnej steny nezmenila, pretože ešte nebola významne zhoršená, znížila sa ale na tretinu hodnota CRP (Monahan a kol., 2015). Podotýkam však, že výživový doplnok omega-3 by mal byť rastlinného pôvodu a nemal by pochádzať z rybieho oleja, vzhľadom k tomu, že väčšina rýb, z ktorých sa tieto doplnky vyrábajú, sú kontaminované ortuťou a dioxínmi.

3) Živicové Zalmanove kúpele pôsobia celkovo na kapilárnu sieť a zlepšujú jej mikrocirkuláciu. Ich používanie zosilňuje procesy látkovej výmeny, urýchľuje krvnú cirkuláciu a lymfatický tok, zosilňuje biologickú oxidáciu – procesy horenia tukov a odpadových  látok, pomáha vylučovať metabolity, toxické látky, stimuluje procesy sebaregulácie organizmu a zlepšuje imunitu.

4) Zápal tela a cievnej steny jasne súvisí s výživou. Opustenie konzumácie rafinovaných uhľohydrátov (sacharidov) je významným faktorom prevencie srdcovo-cievnych chorôb. Cukor cirkulujúci v krvi reaguje s proteínmi na chemické reakcie a konečným produktom sú glykované proteíny. Pretože cukor chemicky reaguje aj na cievne proteíny, vysoké hladiny cukru v krvi týmto spôsobom tiež zvyšujú erekciu cievnej steny.

Je dôležité vedieť, že zeleninovo-ovocná strava (s detoxikačnými doplnkami ako zelený jačmeň, spirulina, aloe vera) tiež významne prispieva k detoxikácii pečene a tráviacej sústavy od vírusov, parazitov, patogénnych baktérií a ťažkých kovov, čo významne napomáha pri prekonávaní srdcovo-cievnych ako aj ďaľších civilizačných ochorení.

Autor: Ing. Zoltán Németh